Zdieľanej ekonomike, konkrétne portálu Airbnb sme sa v Hotelieri venovali presne pred rokom. Čas ukázal, že táto forma podnikania nielen, že naberá na intenzite v poskytovaní ubytovania, ale predstavuje konkurenciu napríklad aj reštauráciám, doprave a sprievodcom.

Podľa odhadov Economist vyprodukovala zdieľaná ekonomika v roku 2013 hodnotu 26 mld. dolárov, pričom sa každoročne zaznamenáva jej rapídny rast. Spoločnosť PricewaterhouseCoopers predpokladá, že v roku 2025 bude hodnota vytvorená zdieľanou ekonomikou približne 335 mld. dolárov. Európska asociácia hotelov, reštaurácií a kaviarní HOTREC odhaduje, že v Európe ubytovanie poskytované cez portály zdieľanej ekonomiky už dvojnásobne prekročilo objem tradičných ubytovacích zariadení.

Rozvoj zdieľanej ekonomiky v cestovnom ruchu zdynamizovali informačné technológie, ktoré dokážu rýchlo a efektívne spojiť dopyt s ponukou. Digitálne platformy spájajú poskytovateľov z celého sveta s cestovateľmi a technológie zabezpečujú možnosti priamej online platby. V porovnaní s tradičnými poskytovateľmi produktov a služieb v cestovnom ruchu, ktorí podnikajú v prostredí podliehajúcom legislatívnej regulácii, je zdieľaná ekonomika fenoménom, ktorý ešte nie je tak právne regulovaný, čo môže mať vplyv na národné hospodárstvo, ochranu spotrebiteľa, jeho bezpečnosť a úroveň kvality poskytovaných produktov a služieb. V tomto kontexte musia nositelia politiky cestovného ruchu rýchlo porozumieť jej princípom a snažiť sa ju regulovať tak, aby zvyšovali jej pozitívne a eliminovali možné negatívne vplyvy na spotrebiteľov, sektor cestovného ruchu aj národné hospodárstvo.

Internetové portály zdieľanej ekonomiky v cestovnom ruchu

V cestovnom ruchu sa zdieľaná ekonomika prejavuje najmä v poskytovaní ubytovacích, stravovacích, dopravných a sprievodcovských služieb.

Ubytovanie

Zdieľaná ekonomika sa v ubytovacích službách prejavuje tak, že vlastníci domov alebo bytov krátkodobo prenajímajú jednotlivé izby alebo celé nehnuteľnosti návštevníkom. Tí si ich môžu rezervovať cez internet, pričom prevádzkovateľ portálu získava províziu. Za tento typ ubytovania sa vo väčšine prípadov platí vopred. Vrátenie platby v prípade neuskutočnenia cesty závisí od storno podmienok, resp. dohody s konkrétnym poskytovateľom ubytovania.

Lídrom v poskytovaní ubytovania v súkromí sú platformy Airbnb a HomeAway. Tieto spájajú poskytovateľov s cestovateľmi z celého sveta. Okrem toho existujú menšie, lokálne platformy, ktoré sú zamerané na poskytovanie ubytovania v istom regióne domácim návštevníkom, napr. novozélandský portál Bookabach.

Atraktívnosti ubytovania v súkromí cez portál Airbnb už podľahli aj Slováci, ktorých už viac ako tisícka ponúka ubytovanie, najmä v Bratislave, Vysokých Tatrách a Košiciach. O niečo menej je na Slovensku populárny HomeAway, kde prechodné ubytovanie ponúka len 287 poskytovateľov.

Stravovanie

Zaujímavú cestu uplatnenia si zdieľaná ekonomika našla v stravovacích službách. Niektorí obyvatelia navštevovaných miest si totiž začali uvedomovať, že cestovatelia chcú väčšinou spoznať miestnu gastronómiu a zistiť, ako sa tradičné jedlá pripravujú. Preto približne od roku 2012 začali ponúkať stravovanie (najčastejšie večere) priamo u seba doma. Cestovateľ si na internetovej stránke vyhľadá miesto, kam cestuje, a následne rezervuje večeru u miestnych. Tí na portáloch za kompletnú cenu ponúkajú konkrétne menu, ktoré väčšinou pozostáva z viacerých chodov a tradičných surovín, pričom uvádzajú čas, v ktorom je možné večerať, a počet osôb, ktoré sú schopní prijať. Najväčšie portály sú EatWith, BonAppetour, EatFeastly alebo VizEat. Platba za večeru prebieha vopred, pričom súčasťou ceny je aj provízia pre prevádzkovateľa portálu (15 % z ceny). Na Slovensku evidujeme v súčasnosti len dvoch poskytovateľov tejto služby. Obaja sú lokalizovaní v Bratislave, pričom jeden z nich ponúka cuketu plnenú mletým mäsom a druhý degustačné menu pozostávajúce z bryndzových halušiek a pirohov.

Doprava

Mnohí majitelia áut prišli na to, že ak v ňom cestujú len sami, môžu voľné miesta v aute predať, a tak zabezpečiť prepravu iným cestovateľom. Okrem áut do tejto oblasti spadá aj požičiavanie bicyklov. Najväčšie portály poskytujúce zdieľanú dopravu sú Uber, Lyft a BlaBlaCar. Uber je v súčasnosti aktívny v 400 mestách sveta a hodnota spoločnosti bola v januári 2016 približne 62,5 mld. dolárov. Vo svojej podstate sa podobá taxislužbe, keď si cestovateľ väčšinou na presun v rámci istého mesta objedná auto, pričom vodičom je majiteľ auta. Lyft je rozšíreným portálom najmä v Spojených štátoch. BlaBlaCar založili Francúzi a využíva sa väčšinou na presun medzi mestami. Portály poskytujú na jednej strane registráciu pre tých, ktorí chcú prepravu ponúkať, a na druhej strane umožňujú cestujúcim vyhľadávať miesta, medzi ktorými chcú cestovať. Provízia prevádzkovateľa portálu predstavuje približne 20 % z ceny služby.

Sprievodca

Výhody zdieľanej ekonomiky už objavili aj tí, ktorí práve nedisponujú voľnou izbou v byte, nejazdia autom a nie sú najlepšími kuchármi, ale poznajú cudzí jazyk a vedia zaujímavo podať informácie o mieste, v ktorom žijú. A preto sa niektorí rozhodli deliť o svoje vzdelanie a vedomosti a poskytovať informácie návštevníkom. Tak vznikli portály zamerané na sprevádzanie cestovateľov v destináciách, ktoré navštívia. Ide najmä o Vayable, ToursByLocals alebo WithLocals. Sprievodcovia ponúkajú prehliadky šité na mieru pre konkrétneho návštevníka, pretože ide vždy o priamu dohodu medzi návštevníkom a miestnym.

Prítomnosť slovenských poskytovateľov na jednotlivých platformách

Platforma	Počet na Slovensku (január 2017)	Miesta na Slovensku
Ubytovanie
Airbnb	viac ako 1 000 zariadení	najmä Bratislava, Vysoké Tatry, Košice
HomeAway	287 zariadení	Vysoké Tatry
Doprava
BlaBlaCar	41 700 trás za rok 2016 1 682 217 ponúknutých miest v SR a ČR za 2016	Bratislava – Trnava Bratislava – Praha Bratislava – Viedeň
Stravovanie
VizEat	2 poskytovatelia	Bratislava
EatWith	0	0
BonAppetour	0	0
Sprievodcovia
Vayable	2	Nová Bošáca, Bratislava
ToursByLocals	14	Bratislava, Košice, Prešov, Vysoké Tatry, Žilina, Komárno
WithLocals	0	0

Plusy

• Zdieľaná ekonomika lepšie napĺňa princípy trvalo udržateľného rozvoja ako súčasná trhová konzumná spoločnosť.
• Využíva a spotrebúva menej neobnoviteľných zdrojov a prispieva k ich ochrane.
• Má vplyv aj na zapojenie miestneho obyvateľstva, teda sociálnu inklúziu.
• Delenie sa o vlastníctvo, napríklad spoločná jazda autom, znižuje uhlíkovú stopu, čo je pozitívne pre ochranu životného prostredia.
• Prináša cestovateľom možnosť spoznať novú kultúru, spôsob života, gastronómiu a získavať nové, jedinečné a autentické zážitky a informácie, ktoré by v hotelovom rezorte nadobudli len veľmi ťažko.
• Pomáha rozvoju neobjavených a málo rozvinutých miest aj napriek nevybudovanej infraštruktúre, potrebné je len pripojenie na internet.
• Prispieva k zvyšovaniu príjmov miestnych obyvateľov a kvality ich života, pretože majú priestor si privyrobiť.
• Otvára možnosti pre nízkorozpočtových cestovateľov navštíviť aj drahšie destinácie. Ide predovšetkým o segment cestovateľov, ktorému je blízky internet a informačné technológie.
• Núti tradičných poskytovateľov služieb premýšľať na svojou doterajšou činnosťou, prehodnocovať ju, inovovať a vytvárať nové postupy. Celkovo tak zdieľaná ekonomika môže prispieť k rastu a akcelerácii cestovného ruchu.

Mínusy

• Vplyv zdieľanej ekonomiky na zamestnanosť je diskutabilný, pretože kým hotel so 100 lôžkami potrebuje približne 53 zamestnancov, 100 lôžok poskytovaných v ubytovaní v súkromí dokáže obslúžiť len 11 pracovníkov. To znamená, že od zdieľanej ekonomiky nemôžeme očakávať, že bude mať pozitívny vplyv na rast zamestnanosti, skôr naopak.
• Vďaka internetovým portálom dochádza k priamemu predaju, čo spôsobuje, že odporcovia spochybňujú kvalitu poskytovaných služieb, ochranu spotrebiteľa a jeho bezpečnosť, pravidlá zdaňovania príjmov a legislatívnu reguláciu. Pýtajú sa preto, kto upraví štandard zariadenia a vybavenia ubytovania v súkromí a jeho zaradenie do príslušnej triedy. Musí spĺňať ponúkané ubytovanie požiadavky vyhlášky 277/2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried? Stačí, ak štandardy vybavenia a kvalitu služieb budú garantovať len recenzie hostí? Kto a ako skontroluje a zabezpečí, aby poskytovatelia ubytovania platili miestne dane a poplatky? Sú pri podávaní jedál a nápojov v domácom prostredí dodržané hygienické normy a pravidlá? Kto a ako ich bude kontrolovať? Čo sa stane v prípade, ak sa u návštevníka po konzumácii vyskytnú zdravotné problémy? Kto a ako bude regulovať a kontrolovať miestnych sprievodcov, či disponujú sprievodcovským oprávnením a spĺňajú požiadavky legislatívy? Nespadajú príjmy poskytovateľov daných služieb do šedej ekonomiky? Kde v štatistike cestovného ruchu sa prejavia cestovatelia využívajúci služby cez zdieľanú ekonomiku?
• Negatívnym javom sprevádzajúcim poskytovanie ubytovania v súkromí je aj tlak na znižovanie cien ubytovania v tradičných ubytovacích zariadeniach.
• Štát a vlády niektorých krajín zatiaľ zaujímajú postoj „počkáme a uvidíme“, súkromný sektor však nespí a počet poskytovateľov služieb cez portály zdieľanej ekonomiky rastie.

Niekde už regulácia funguje

Zdieľaná ekonomika sa doposiaľ najviac rozvinula v severnej Amerike a západnej Európe, postupne sa dostáva do povedomia v Ázii a Tichomorí. K problematike zdieľanej ekonomiky sa počas nášho predsedníctva, v septembri 2016, stretli v Bruseli ministri hospodárstva Európskej únie, kde skonštatovali, že „zdieľaná ekonomika má síce z hľadiska rastu a vytvárania pracovných miest značný potenciál, ale nastoľuje otázky spravodlivosti a rovnakého zaobchádzania“. V krajinách Európskej únie sú rôzne názory ako postupovať, k zjednoteniu na spoločnom trhu zatiaľ nedošlo. Minister hospodárstva Peter Žiga sa vyjadril, že „Európska únia tento spôsob podnikania nesmie podceniť, aby sme sa o desať rokov nezobudili prekvapení, že sme zaspali dobu“. Nový právny rámec pre zdieľanú ekonomiku musí podľa neho nastaviť pravidlá v oblasti sociálnych a daňových odvodov, a tak zaistiť rovnaké pravidlá pre všetkých. V súčasnosti je známe, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pracuje na vládnej koncepcii pre služby zdieľanej ekonomiky.

Ako príklad riešenia danej situácie môžeme uviesť susedné Rakúsko, kde Ministerstvo vedy, výskumu a hospodárstva nechalo v roku 2015 vypracovať štúdiu, ktorá mala analyzovať súčasne platné legálne aspekty poskytovania ubytovania v súkromí. Dokument tak obsahuje prehľad legislatívy, pravidiel a poplatkov, ktoré sa na poskytovanie takýchto služieb vzťahuje, aby jednotlivci poskytujúci ubytovanie v súkromí boli informovaní o pravidlách a požiadavkách, ktoré majú rešpektovať. Legislatívna úprava poskytovania ubytovania v súkromí cez portály zdieľanej ekonomiky už existuje v Španielsku, Nemecku, Grécku, Portugalsku, Írsku, Amsterdame, Londýne a Paríži.

Vzhľadom na ochranu tradičných poskytovateľov služieb by mali hotelieri apelovať na vládu, aby sa zamyslela nad zdieľanou ekonomikou, jej pozitívnymi a negatívnymi vplyvmi na národné hospodárstvo, zamestnanosť, miestnych obyvateľov a najmä trh cestovného ruchu a prijala potrebné opatrenia na to, aby v čo najväčšej miere posilnila jej pozitívne a eliminovala negatívne účinky. Dané opatrenia by však v žiadnom prípade nemali potláčať jedinečnosť a inovácie, ktoré so sebou zdieľaná ekonomika prináša, ale mali by ju regulovať tak, aby neobchádzala platnú legislatívu a hlavne, aby chránila spotrebiteľa a jeho bezpečnosť.

Text: Zuzana Gajdošíková

Foto: Airbnb, BlaBlacar, EatWith