Sú dva druhy reštaurácií. Tie, ktorých majitelia si už zarobili a otvoria si (zväčša luxusný) podnik – tu od dverí cítite istú ruku skúseného dizajnéra, architekta i dekoratéra, narazíte na kvalitné materiály, súkromné majiteľove zbierky, a cítite sa tak trochu ako u neho v obývačke. Nie vždy však majú tieto podniky dušu, lebo majiteľ, ktorý by im ju vdýchol, sa tam zdržiava málokedy. A keď, tak ako hosť, ktorý domácemu frmolu na pľace nerozumie.

A potom sú podniky, v ktorých majitelia zoderú kvantum topánok ročne. Ich život, často aj život ich rodinných príslušníkov, je tak tesne prepletený s pracovným, že už ani nerozlišujú, kedy pracujú a kedy nie. Podnik je ich splneným snom, a namiesto spolupráce s dizajnérmi pred otvorením fúrikujú, murujú, montujú, nakupujú a spolu so svojimi najbližšími vymýšľajú. Keď sa rozumejú profesionálnej kuchyni a majú aj obchodného ducha, sú ich šance na úspech vysoké. A ak sa pohybujú vo vysokej gastronómii a majú plnú stenu diplomov zo súťaží, je to zásah do čierneho. Väčšinou to znamená, že jedlo bude výborné a za dobrú cenu. To je aj prípad Michala Mileca, ktorý do nového dobrodružstva išiel spoločne so svojou priateľkou. „Nie som vyučený v odbore, ako väčšina kuchárov, bol som tesár. Pracoval som vo Francúzsku, kde som po práci vytváral pre kolegov z tímu rôzne crazy jedlá. Nadšenie pre gastronómiu ma neopustilo ani po návrate na Slovensko, kde som sa vzdelával, získal skúsenosti na rôznych súťažiach, stal som sa členom Gourmet klubu a varil som v rôznych reštauráciách v Žiline. Stretol som tu Karola Sklenára, ktorý v tom čase viedol Cool Restaurant, a s ním sme rozvinuli dlhodobú spoluprácu. Spolu sme získali zlatú medailu na Balkan Culinary Competition 2016 v Bulharsku v silnej konkurencii 300 vynikajúcich šéfkuchárov z celého sveta,“ previedol nás stručne svojím profesijným životopisom čerstvý majiteľ bistra Crazy Culinary a dodal: „Vždy som túžil mať reštauráciu v Žiline na Bulvári, kde od narodenia bývam, a to sa mi splnilo. Prenajali sme si s priateľkou priestory po bývalom mäsiarstve, čo bolo celkom výhodné vzhľadom na charakter našej prevádzky. Či bude podnik aj ekonomicky úspešný, ukáže sa neskôr, v priebehu roka-dvoch, zatiaľ treba stále niečo dokupovať, náklady sú vyššie.“ Podporu po každej stránke našiel aj u svojej partnerky Alexandry Peštovej, ktorá bola od začiatku presvedčená, že Michal má na vlastný podnik predpoklady, že nie je obyčajný radový kuchár a že si ani on sám neuvedomoval, že má zlato v rukách: „Musela som mu ukázať v praxi, čo v ňom je, a tak som začala zháňať catering. Tam pochopil, ako si ľudia vážia kvalitné jedlo nielen finančne, ale aj pochvalou. Bistro vzniklo úplne náhodou, pot-rebovali sme mať oficiálnu kuchyňu, tak sme hľadali priestor, ktorý by bol vhodný. Našli sme ešte k tomu aj vysnívaný Michalov priestor, čo si uvedomil až neskôr. O týždeň sme už podpisovali zmluvu, všetko išlo rýchlo. Catering je naša priorita, tomu sa chceme venovať naplno..., ale všetko má svoj čas a my sa tešíme až príde ten náš :-).“
Podnik otvoril svoje brány na jar tohto roku, a tak skúseností s jeho prevádzkou je zatiaľ menej. Zaujímavosťou je, že podobne ako jeho kolega z mesta Peter Ďurčo v Top Restaurante, ani Michal Milec nemá v reštaurácii žiadnych zamestnancov, o hostí sa komplet stará len on s priateľkou, spolumajiteľkou podniku. Okrem prevádzkovania bistra sa však venuje aj externému cateringu a poradenskej činnosti. „Kto bude variť, keď budete mať akcie?“ pýtame sa. „No ja,“ zasmeje sa Michal s tým, že si to všetko zorganizuje.

Ocenenia a certifikáty zdobia jednu zo stien jeho bistra Crazy Culinary vedľa tabúľ s denným menu. No úplne šokujúca je susedná stena, ktorá vyzerá ako z dielne odvážneho dizajnérskeho guru. Predstavuje stôl s rozličnými kuchynskými a potravinárskymi predmetmi, ktoré sú na ňu prilepené a jednotne nastriekané matnou bielou farbou. Kreativita kuchára sa prejavila aj tu: „Robil som ju osobne tri týždne, a hneď na dva krát. Prvý krát išli kachličky po celom obvode, a na ne som nalepil predmety. Potom som si uvedomil, že ako budem predmety po čase umývať, keď na ne nasadá prach. Tak som všetko postŕhal, zobral som drevené pláty, dal ich na zem a na zemi som všetko znovu nalepil a nastriekal na bielo. Nakoniec som pláty pozavesoval. Veci som pozháňal od známych po pivniciach, nájdete tam rôzne druhy tanierov, príborov, aj starý nákupný košík z potravín, aký bol kedysi. Stena je neprehliadnuteľná, najkrajšia je večer, keď je osvetlená,“ teší sa autor dizajnového počinu, majiteľ a šéfkuchár v jednej osobe. ■

Víťazstvá a účasti v súťažiach, certifikáty
■ ZLATO – V júni 2016 sa zúčastnil súťaže Balkan Culinary Competition 2016 v Bulharsku. Uspel v konkurencii 300 špičkových kuchárov z celého sveta a odniesol si domov zlato. Víťazným menu bolo krupoto z jačmenných krúp nazvané so slaninou a pórom ako súčasť 5-chodového menu (s Karolom Sklenárom)
■ STRIEBRO – Biser Mora 2014 – Vegetariánske hlavné jedlo
■ STRIEBRO – Biser Mora 2014 – Reštauračný dezert
■ BRONZ – V máji 2017 Tatranský klub Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov usporiadal 26. ročník súťaže v živom varení pod názvom Tatranský kuchár 2017. Súťažiaci mali vo svojich receptúrach použiť ako povinnú surovinu akúkoľvek časť z jeleňa, lesné plody a seno. Michal získal bronz za jelení chrbátik s gaštanovým pyré a parmezánovou espumou a slamou z výhonkov z červenej kapusty
■ Banskobystrický Gastro Cup 2015
■ Gastro Cup 2015
■ Thailand Ultimate CHEF 2014 – kuchárska súťaž v Thajsku
■ Challenge 2014 – kde získal– dve ocenenia, 4 . miesto za jahňací hrebienok a kačacie prsia
■ 1. METRO majstrovstvá SR v otváraní ustríc 2013
■ 2. METRO majstrovstvá SR v otváraní ustríc 2012
■ 2. METRO majstrovstvá SR vo filetovaní čerstvého lososa 2012
■ The Emirates Salon Culinaire – Dubai 2012, 6. miesto
■ Danubius Gastro Cup 2012
■ 21. jarná gastronomická výstava jedál a cukrárenských výrobkov slávnostných tabúľ
■ Tatranský kuchár 2011
■ Medzinárodný certifikát od Yves Thuriès Culinary Academy