Pre nás je to veľké prekvapenie. Posledné roky sme sa objavovali v prvej desiatke, no víťazstvo som naozaj nečakal. Konkurencia hotelov, ktoré sú združené vo zväze, je veľká, preto je získanie titulu Hotelier roka pre celý kolektív veľkou radosťou,“ reagoval po vyhlásení výsledkov J. Svoboda. Výnimočným robia hotel podľa jeho slov ľudia, o čom svedčí aj skoršie ocenenie Hotela Elizabeth za najlepší zákaznícky servis v rámci Historických hotelov Európy. Ďalšou základnou zložkou výnimočnosti je i hotel sám osebe. „Treba robiť veci nielen dobre, ale nadštandardne, a vtedy to môže fungovať aj v menšom meste ako je Trenčín,“ dodáva Svoboda, ktorý viedol hotel Elizabeth**** v Trenčíne od jeho znovuotvorenia v roku 2012.

Top 10 najlepších hotelierov
(v abecednom poradí)
■ Sylvia Hrušková,
Hotel International****, Veľká Lomnica
■ Iveta Chovanová,
Hotel Tri Studničky****, Jasná
■ Tomáš Kubica,
Wellness Hotel Chopok****, Jasná
■ Katarína Malová,
Hotel Kaskády****, Sielnica
■ Tomáš Ondrčka,
Hotel Devín****, Bratislava
■ Andrea Panyiová,
Hotel Danubia Gate****, Bratislava
■ Marián Polák,
Hotel Jánošík****, Liptovský Mikuláš
■ Ján Svoboda,
Hotel Elizabeth****, Trenčín
■ Júlia Szaffková,
Kontakt Wellness Hotel****, Stará Lesná
■ Zuzana Zadňančinová,
Hotel Zochova Chata****, Modra

Krátko po vyhlásení ceny Hoteliera roka položil časopis Hotelier jeho čerstvému držiteľovi zopár otázok.

Hotel Elizabeth si už ľudia spájajú s novým riaditeľom, kde pôsobíte teraz?

Stále pracujem pre spoločnosť, ktorá prevádzkuje Hotel Elizabeth. Som konateľom spoločnosti, takže sa stále snažím pravidelne zúčastňovať hotelových porád, manažovania hotela a hotelového života, aj keď už nie na dennej báze ako v minulosti. V našej materskej spoločnosti World Capital Ventures, ktorá má sídlo na Cypre, som prevzal pod seba celú divíziu zahŕňajúcu oblasť hotelierstva, zábavy a médií. Takže sa mi trošku rozšírilo pole pôsobenia, a to nielen o naše, ale aj o zahraničné projekty. Stále však bývam v Trenčíne a som v úzkom kontakte s hotelom.

Znamená to výrazný vstup skupiny do hotelového biznisu?

Nie tak celkom vstup, lebo v hotelierstve pôsobíme už dlhšie, najmä v Českej republike, hoci väčšinou sú naše hotely v prenájme. Práve Hotel Elizabeth bol takým štartérom, keď sa skupina rozhodla investovať do nových projektov, ktoré však už budeme prevádzkovať sami. V súčasnosti aktívne pracujeme na budovaní nového špičkového štvorhviezdičkového hotela vo Veľkých Karloviciach v Beskydách. Na Slovensku je druhým naším úspešným projektom kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach, otvorili sme ho vlani v lete. Aktuálne sa tešíme z historicky prvého veľkého ocenenia, ktoré sme nedávno získali od nemeckej wellness asociácie, Zlatého Oscara v oblasti wellness. Dostali sme ho za najkrajší vonkajší wellness v prírode, za unikátny saunový svet umiestnený v lese. Vírivka, bazén, sauny, odpočivárne, všetko je ukryté v borovicovom lese, takže ste v absolútnom kontakte s prírodou.

Máte aj ďalšie hotelierske plány na Slovensku?

Momentálne sústreďujeme aktivity na dva veľké projekty v Českej republike, kde ide o investíciu za 25 miliónov eur. Ale ak by bolo na Slovensku niečo zaujímavé, myslím, že by sme o tom mohli uvažovať. Skôr sa však pozeráme po nových destináciách, jednou z nich je napríklad Chorvátsko.

Je tam už rozbehnutý konkrétny projekt?

Zatiaľ nie, sondujeme situáciu, možnosti, ktoré sú tam, legislatívu, rozhliadame sa, aby sme sa v priebehu budúceho roka, keď skončíme české projekty, mohli presunúť do ďalšej destinácie.

Táto práca je pre vás určite atraktívnou výzvou, ktorá sa nenaskytne každému hotelierovi...

Je to o dôvere a komunikácii s investorom a myslím si, že sme si s majiteľom skupiny sadli veľmi dobre. Možno práve preto, že pán Valenta kedysi vyštudoval hotelovú školu a má k nášmu biznisu veľmi blízko. Takže keď vidí, že veci fungujú, je ochotný okrem hlavného biznisu, stávok a hazardu, posilňovať svoju pozíciu v oblasti zábavy a cestovného ruchu a investovať do nových projektov.

Vy ste celý doterajší pracovný život prežili v hoteli, takže vám je dôverne známy. Čo na ňom máte najradšej?

Ja sa vždy rád vraciam na miesta, kde som pôsobil, alebo kde pôsobím, a stretávam tam stále tie isté tváre. To sa nám darí aj v trenčianskom Hoteli Elizabeth, kde máme minimálnu fluktuáciu. Keď prídem na hotelovú recepciu, stretnem tam tých istých ľudí, ktorí tam pred takmer štyrmi rokmi začínali, v kaviarni sú zamestnanci, ktorí pracujú pre skupinu 18 – 20 rokov, v kuchyni máme cukrárku, ktorá pracuje pre skupinu 20 rokov... Títo ľudia robia hotel a hotelový život. Človek sa vracia ako keby na staré známe miesto, kde stretáva starých známych, dá sa povedať až priateľov. To ma veľmi teší.

To je zvyčajne pre hotelierov tá najťažšia oblasť – práca s ľuďmi.

My sa snažíme predovšetkým ľudí motivovať tak, že s nimi komunikujeme. Poznať ich potreby, vedieť zhruba, čo naši ľudia od nás požadujú a snažiť sa, aby sme ich očakávania v rámci možností naplnili. A nie je to len finančné ohodnotenie, ale pokiaľ vieme o nejakom probléme, snažíme sa človeku pomôcť. To, čo sa nám veľmi darí je, že zamestnanci sú u nás spokojní a neodchádzajú od nás. Odchádzajú skôr z prirodzených dôvodov ako je materská dovolenka či odchod do dôchodku. Ale stále nás vnímajú tak, že sme zamestnávateľ, ktorý im dokáže vytvoriť také podmienky, aké nedokáže žiadny iný zamestnávateľ v regióne.

Myslíte, že to musí byť človeku dané, alebo sa to dá naučiť – zaujímať sa o druhých ľudí?

Ja sa dokážem vcítiť do každého jedného zamestnanca, lebo aj ja som začínal na hotelovej recepcii, prešiel som rôznymi pozíciami a stále sa viem vžiť do toho, aké je to byť 12 hodín na rajóne a roznášať taniere, pomáhať v kuchyni či tráviť nočnú na recepcii. Určite to musí mať človek čiastočne v sebe, vidíme to už na konkurzoch na manažérske pozície. Prichádzajú často ľudia, ktorí majú o sebe dosť vysokú mienku a možno trošku vyššie ambície ako to, na čo v skutočnosti majú. Ja dnes po 18 rokoch praxe viem zvyčajne vyhodnotiť, či sa človek, ktorý sedí oproti mne, na požadovanú pozíciu hodí, alebo nie. Mám už celkom „nos“ na ľudí a snažím sa vyberať do svojho kolektívu ľudí, ktorí na mňa urobia veľmi dobrý prvý dojem, lebo ma väčšinou nesklame. Často pri pohovore po pár sekundách viem, že toto nie je vhodný člen nášho tímu, a ani nepokračujem ďalej.

Myslíte si, že je kľúčové vyberať si manažérov, ktorí nie sú príliš zahľadení do seba?

Určite áno, lebo to nie je o tom manažérovi, ale o celkovom kolektíve, kde sú rovnako extrémne dôležité všetky pozície v hoteli – či už na front office, v kuchyni, alebo vo wellness. Ten, kto je paradoxne pre hosťa najmenej dôležitý, je práve ten generálny manažér. Lebo hostia sú v styku s bazálnymi pozíciami ako chyžná, recepčná, čašníci. S nimi sa manažéri snažia tráviť dosť času na ich rajónoch, ale majú, samozrejme, aj iné povinnosti, a tak to nie je toľko času, koľko trávi na rajóne bežný personál. Čo sa týka stredného manažmentu v rámci hotela, my sa snažíme trošku udržať ľudí na uzde, aby nenadobudli pocit, že znamenajú viac ako hociktorý iný zamestnanec hotela. Pre mňa je ľudsky na úplne rovnakej úrovni chyžná či pracovník recepcie ako napríklad manažér. A podľa toho k nim aj pristupujeme.

 

Foto: Pavol Funtál/Hospodárske noviny